Hradčiatko
komentáře u knih
1984
George Orwell (p)
(SPOILER) Ľudia moji, toto bola sila... Čítali sme v rámci VŠ štúdia literatúry a politickej fikcie / distópie, dokonca som si ju vytiahla na štátniciach. Jedna z najmrazivejších kníh, aké som čítala (film bol ešte horší, ja som emočné puzzle, čiže sa mi sníva ešte dva týždne o myšiach a "Do it to Julia! Not to me!", ani nehovoriac o telesnom a duševnom rozklade hlavnej postave v tej osvetlenej miestnosti, mi je divne ešte teraz). Je to vynikajúce dielo, po stránke literárnej, myšlienkovej, upozornenia na strašlivosť vývoja, s prepracovaným systémom Big Brother is watching you, má milión kvalít a pred autorom klobúk aj parochňu dolu, ale na niektoré aspekty by som pre svoje duševné zdravie radšej zabudla...
Půlnoční knihovna
Matt Haig
(SPOILER) Knihu mi v slovenskej verzii Polnočná knižnica poslala zdravotne postihnutá kamarátka s prosbou, aby som jej ju načítala ako amatérske audio, keďže sama už toľko očiam nevládne a veľmi ju túžila mať. Čítala som teda naozaj pozorne, nahlas a niektoré kapitoly opakovane, keď som sa breptla, alebo do obývačky vbehli decká :D Zas sa tu dostávam k osobnej tematike (takmer) samovraždy, na ktorú bude mať človek, čo v osobnom živote zažil, vždy iný pohľad než niekto, kto len čítal a videl v novinách, a tak som aj príbeh brala a túžila, aby mali všetci, ktorí uvažujú nad ukončením svojho života možnosť sa zastaviť, prezrieť si svoju knižnicu či videotéku, zažiť si pár životov a premyslieť svoje rozhodnutie... Rôzne príbehy hlavnej hrdinky boli vykreslené fakt dobre, chválim!
Pouští a pralesem
Henryk Sienkiewicz
Každé prázdniny u starkej v Levoči som ju čítala... ja a hromada ďalších detí a vnúčat, toto bola nádhera, literárna a letná, istota každoročného návratu a obľúbených statí, ktorá ani rokmi nestratila na svojej pútavosti. Ten ohmataný originál stále u milovanej (a vďakabohu stále žijúcej a vášnivo čítajúcej skoro 90-ročnej) starkej stále je a pomaly k nemu dospievajú pravnúčatá...
Zločin a trest
Fjodor Michajlovič Dostojevskij
Čakala som boj s čítaním a naopak, šlo to samo! Jedna z tých "doporučených" kníh zo školy, kde sa dá naozaj ponoriť do deja, zamyslieť a tiež si tak trochu povedať... možno keby sme na tej strednej boli duševne zrelší, dívali by sme sa na to inak, ale na to treba mať nažité, urobiť pár chýb v živote, rozhodnutí, aby človek mohol oceniť. Vybrala som si ju po návšteve múzea Dostojevského v Kazachstane, malé mesto Semey / Semipalatinsk, ešte menšie múzeum, ale nadšenie miestnych veľké a som rada, že ma tak inšpirovalo!
Pýcha a predsudok
Jane Austen
Nostalgické spomienky na moje literárno-kritické študijné začiatky a tiež prvé pokusy o čítanie v angličtine a hlavne prvý radostný úspech, kedy som dielo poberala a sledovala v tom cudzom jazyku ako celok, stíhala, užívala si a chápala, zabudla, že nečítam v rodnej reči. :))) Okrem toho sa mi akožto dievčaťu mladému príbeh veľmi páčil, mohla som sa trochu uvoľniť uprostred celej záplavy vážnych a náročných diel, ktoré sme museli z týždňa na týždeň čítať a detailne komplikovane rozoberať. Príjemné, upokojujúce, rada som sa k tomu vrátila v slovenčine pre výzvu a pre porovnanie - po tom ako som videla filmové adaptácie, vrátane jednej veľmi vtipnej bollywoodskej (Bride and Prejudice) :D
Než jsem tě poznala
Jojo Moyes
Je zvláštne čítať knihu a prežívať niečo veľmi podobné deň za dňom vo vlastnom živote... S tým rozdielom, že môj Will vďakabohu ešte so svojím údelom bojuje, ale som ovplyvnená veľmi výrazne tým, že sa do Louisy dokážem vžiť :) A chcela by som mať jej módny vkus a vtip, ale paralel je aj tak viac než dosť... vrátane klasickej hudby a filmov v origináli.
Modlitba za Černobyl
Světlana Alexandrovna Alexijevič
(SPOILER) Čítala som ju dvakrát a plakala na viacerých miestach... a to nie mi skutočne stáva minimálne, aby ma kniha dojala k slzám, primäla k takému zamysleniu a vnútornej bolesti pri vcítení sa do postáv (manželiek, rodičov, ale i detí), keď som čítala ich spomienky, bezmocnosť, odovzdanie sa osudu, ktorý nejde zmeniť a súčasne neprestajný boj. Černobyl je jedna z top tém, ku ktorej sa ľudsky aj čitateľsky doma vraciame z mnohých dôvodov a táto kniha sa stala svojim spôsobom našou modlitbou tiež. Naozaj doporučujem prečítať!
PS: Utkvie vám iste v pamäti navždy niekoľko viet... "všetko to bolo ľúbené, drahé a moje" (aj keď sa telá milovaných manželov doslova rozpadali pod rukami, nemohli a nechceli ich opustiť ich ženy, to si človek ani predstaviť nedokáže, toľko fyzickej a emocionálnej bolesti) "na poli orie traktor a nad ním horí reaktor" (citácie iste nie sú doslovne presné, za to sa ospravedlňujem)
Krvavé jahody
Jiří S. Kupka (p)
Či to bola do litery pravda pre jednu osobu, alebo tvorila spojenie viacerých osudov, dopadov kolektívnych bolestí na myseľ, bolo to nebývalo silné, hlboké... so scénami, čo človek nevytesní: vagóny a baraky s Mongolmi, šitie, boj so všami, absolútne zúfalstvo matky (kto odsúdi, neprežil, o čom tušila, že čaká jej dcéry a bola ochotná ich ušetriť za akúkoľvek cenu, ja som ju chápala), traktory a nemožnosť zapojiť sa znova do života, pretože bytosť nesie až príliš veľa... Ono každý má svoje väčšie či menšie krvavé jahody v duši... Tu boli veľmi veľké a bolo ich nespočetne... Moje krvácali a dozrievali pri čítaní.
Stařec a moře
Ernest Hemingway
Asi každý to pozná - povinné čítanie, niečo už fakt naozaj prečítať musím, lebo ma triedna dorazí do zeme :D (Chrám Matky Božej môj stredoškolský pokus po 50 stranách popisu chrámu neprežil.) Zvládla som to, len som stále ľutovala toho deduška... nejak mi to prišlo smutné a v tej dobe som hodnotu literárnu nedokázala natoľko oceniť, chcem sa k tomu v budúcnosti vrátiť.
Život po tobě
Jojo Moyes
Mnoho čitateľov má dojem, že pocity bolesti, depresie, neschopnosti pohnúť sa ďalej sú u Louisy vyjadrené prehnane, že sa to ťažko, nezaujímavo číta a podobne... Za seba poviem sa odvolám na vlastný komentár k 1. dielu, keďže žijem vedľa môjho Willa už viac ako tri roky, prežívam jeho utrpenie a myšlienky vedúce podobným smerom, ako boli Willove, dokážem sa do nej vžiť. Tiež by som Willovej dcére hodne odpustila, tiež by som nevedela žiť bez jeho vône na vankúši a bez tepla jeho ruky, bez ironického humoru. Knihu som načítala ako amatérsku audiobook pre zdravotne ťažko postihnutú kamarátku, takže som príbeh prežívala o to viac...
Jana Eyrová
Charlotte Brontë
Jana Eyrová je nádherná, je to kniha, ktorú ospievali a čítali milióny žien všetkých kultúr a vekových kategórií, storočím preverená. Asi nie je nič prevratného, čo by o nej nebolo povedané, veď sama poznám ľudí, čo si zbierajú túto knihu vo všetkých možných jazykoch... Doteraz som ju čítala anglicky, slovensky a česky, plánujem rozšíriť tento zoznam.
Hvězdy nám nepřály
John Green
(SPOILER) Je to krásna kniha, o tom niet pochýb, o vážnej téme, podanej nevtieravým a realistickým spôsobom, ktorý nezanecháva trpkú pachuť ani nedvihnuté obočie, ani násilné múdra, no pohladí srdce a odnesie si človek isté posolstvo, ktoré sa nutne nemusí zhrnúť do citátu. Veľkým plusom tiež bolo pre nás (hovorím nás, mňa a môjho Willa z Než som ťa poznala - viď koment tam) prostredie Amsterdamu, kam tiež chodievame načerpať silu a istú večnosť, pokiaľ to zdravie dovolí a sedeli sme ako oni (nie na lavičke, na zemi) pri grachte, keď sme riešili životné témy lásky a večnosti (knihu sme čítali až potom). Až sa vrátime nabudúce (ak Boh a život / smrť dajú), tak pôjdeme aj po ich stopách :)
Prečo teda len 4 hviezdy? Dva dôvody, ktoré vyplývajú z nášho života osobného a nemohli sme prehliadnuť: 1) Hazel nás sklamala, keď našla Augusta pocikaného a nebola schopná sa cez to preniesť, pomôcť mu, prezliecť ho, pritom byť jeho intímnou partnerkou jej nevadilo... Asi je to mladosťou hlavnej hrdinky, človek nechce odsudzovať, ale podobné biologické záležitosti tu riešime denne a nočne, neviem si predstaviť, že by som sa ho štítila v takej situácii (nech odpustí, kto nesúhlasí a ja viem, je to kniha, nie reálny život, nemohla byť dokonalá), 2) reč na pohrebe... vo filme to nevyznieva až tak nevhodne, keď sme ho potom videli, tam sme to dokázali trochu pochopiť (možno hereckým výkonom vedľajších postáv, ktoré v knihe prebil rozprávačský štýl tej hlavnej), ale v knihe bolo obrovské sklamanie, že Hazel na pohrebe nepredniesla reč, ktorú pre Augusta pripravila, ktorá mu hriala srdce a bola úprimná, ich, skutočná, ale rozprávala pre tých žijúcich, "sociálne žiadúce" vety, aby uspokojila očakávania... Máme tiež niečo pripravené a dúfam, že to nebude potrebné zažiť, ale taktiež že ak by to bolo nutné, že moje rozhodnutie nič nezvyklá a poviem to naše, pre neho a z lásky, ako sme si to vytvorili, ako sme žili, nie pre tých ostatných, ktorí žijú popri nás už teraz, a to sme si pri dočítaní znova sľúbili (možná Hazel chcela uľahčiť pozostalým, zrejme to myslela dobre, ale bola to pre nás pomerne rana v závere knihy, s ktorou sme sa stotožňovali v mnohých aspektoch, ale viem, je to vymyslený príbeh, užite si ho - je dojemný a je krásny!).
Bretaňské tajemství
Jörg Bong
Možno by som v porovnaní s inými prípadmi hviezdičku ubrala, ale knihu aj autora som objavila vďaka čitateľskej výzve, tak som si ju z knižnice priniesla domov s tým, že detektívky príliš nečítam, ale nie je nikdy neskoro začať (a páčilo sa mi, ako sa autor v názvoch svojich kníh drží slova "bretaňský", príde mi to sympatické a osobité). Skolila ma horúčka, a tak sme s komisárom Dupinom zaľahli do postele a veru som sa neodtrhla do rána, kým som to nedočítala do konca, pár kávičiek padlo, horúčka opadla, tým pádom spokojnosť na všetky strany!
Jak je důležité míti Filipa
Oscar Wilde
Čítalo sa to samo! A na rozdiel od Doriana (možno zvláštne, že je to ten istý autor a predsa...) môžem vrelo doporučiť aj začínajúcim v origináli-chcejúcim-to-skúsiť-dať čitateľom, lebo jazykovo je to vyvážené, primerane náročné a súčasne zábavné, vrátane literárnych hĺbok, ktoré s prekladom na Filipa za mňa trošku stratili na symbolike a hĺbke (prekladateľ za to nemôže, tie slovné hračky a situačný slovný humor sa nedal lepšie vystihnúť). Čiže určite všetkými desiatimi The Importance of Being Ernest brať!
Obraz Doriana Graye
Oscar Wilde
Bojovala som, bojovala, lebo som čítala po anglicky a na výške pre štúdium, a toto teda nie je angličtinársky čitateľský čajíček, aspoň teda pre moje znalosti slovnej zásoby a schopnosti udržať pozornosť, robiť si literárno-kritické poznámky, premýšľať viac nad rozborom než nad "o čom to preboha je, keď sú tie slovné spojenia tak zložité a popisy kvetnaté" (buďte milostiví ku mne, čítala som originál mrňavým písmom a pod tlakom termínu), nakoniec som si blahoželala, že som do zvládla :D Ale Wilde za to rozhodne nemôže!
Lovec draků
Khaled Hosseini
Nádherná, plná a silná kniha, moja zatiaľ jediná od afgánskeho autora, aj keď som o tom prostredí a období už prečítala aj niečo iné, ale toto bola literárna aj emočná báseň, napadá mi slovné spojenie "znepokojujúce pohladenie po duši", aj keď je to oxymoron, pre mňa toto dielo vystihuje. Prečítané za dva dni počas menšej virózy v rámci kubánskeho študijného pobytu a som naozaj rada, že tam kamarátka knihu mala a doporučila mi ju. Tak som sa začítala, až mi prestalo byť zle :)
Príbeh ozajstného človeka
Boris Polevoj
Toto dielo je pre mňa absolútna klasika a nostalgia. Prvý raz som čítala na základe mamkinho rozprávania, keď som mala asi 13 rokov a niekoľko mesiacov po jeho prečítaní som sa prvý raz v živote pozrela do očí podobnému osudu v realite - na liečení stretla dievča v mojom veku, ktoré malo amputovanú nohu v polke stehna. V tom veku som si neuvedomovala hĺbku jej osobnej tragédie, vnútorného smútku a tiež fyzických bolestí, ale veľa sme sa o tom diele rozprávali a mali ho tam v knižnici na oddelení (ako ďalšie staršie knihy, Mayovky a pod.)... Znova som ho čítala na popud výzvy v roku 2022 počas výletu vo francúzskom Nantes a stále na mňa veľmi silno zapôsobilo, nemohla som sa do noci odtrhnúť, nielen od Meresieva ale aj vedľajších postáv, hlavne popáleného kamaráta, ktorému som nesmierne držala palce... Mám túto knihu fakt veľmi rada režim-nerežim.
Robinsonka
Marie Majerová
Dielko, čo som prečítala v chorobe v 7. alebo 8. triede, a našla mnoho paralel v mojich pokusoch v domácnosti :D Zamilovala som sa doň. Ideš kúpiť cesnak... A koľko? No strúčik. Čože? Robinsonku som obdivovala a úprimne jej fandila...
Kabinet milostných dopisů
Alyson Richman
Nádhera, dejovo, rámcovo, popismi, výstavbou postáv (súčasných aj spomienkových), zvratmi a vlastne aj vyvrcholením, kde sa snúbilo rozumové riešenie s láskou a úctou k spomienkam. Hudba dotvárala perfektne atmosféru a nápad s tajnými šiframi ma ohúril - nápadité a súčasne realistické, bravo, ešte raz bravo! A všimli ste si mien Angel (anjel, ochranca, záchranca) a Elodie, čo priam evokuje Melodie? :)
Třináctý příběh
Diane Setterfield
Výborné, strhujúce, silné, nepredvídateľné! Po dlhej dobe dielo, kde som si veľa vypísala, pretože by som to trefnejšie nevymyslela. Spočiatku som si hovorila, ťažko sa mi do toho začítava, píše príliš umelecky, primnoho viacnásobných vetných členov, pátosu a "citečkov v drobnostiach" - presne ako ja v autorských textoch :D :D :D, ale potom to samo prestalo byť nápadné, všetko zaklaplo na to správne miesto a ja som si príbeh neskutočne užívala. Veľmi doporučujem! A plánujem prečítať si to ešte raz s vedomím rozuzlenia, aby som sa zamyslela nad autorskou veľkosťou výstavby toho rozprávania...
Ešte by som zdôraznila autorské majstrovstvo v práci so symbolmi (veď už len názov jedným je), zámenami (viac neprezradím) a menami, ktoré vyvolávajú pocit a zamyslenie sa nad tým výberom (Winterová, Aurelius, Ambrosus, Angelfield - pripomínal mi Thornfield a mnohé ďalšie...)